Čo som ako farár nakradol

Dvadsaťjeden kázanie evanjelického farára Zvonimíra Šorma na Apoštolské vyznanie viery. Zvláštny, provokatívny názov knižky autor vysvetľuje v úvode:

Kradnem. A to úplne vedome a zámerne. Nie snáď peniaze, veci, šperky či iné hmotné cennosti. Ale myšlienky – alebo aj určité formulácie, ktoré považujem za výstižné. A robím to práve pri tvorbe kázaní, takých kázaní, aké nájdete aj v tejto knižke.

            Nikdy mi totiž v mojej kazateľskej tvorbe nešlo o to vynášať seba samého ako autora. Išlo mi predovšetkým o to, aby som „oslovil“, kázal tak, aby tomu mohli ľudia prinajmenšom rozumieť, v lepšom potom prípade, aby to pre nich bolo príťažlivé – aby ich kázania priťahovali práve preto, že sa stretávajú aj s ich myslením, s ich prežívaním , s ich životom. A priťahujú treba aj nejakú tou neobvyklou, ale výstižnou formuláciou. Či sa mi to darilo, musia posúdiť iní, môj zámer to však bol celkom iste.

            Nemám však na to, aby som všetko vymyslel sám a ani som v tom nikdy nevidel zmysel. Keď môžem čerpať z múdrosti druhých, keď mi táto múdrosť hovorí z duše, keď sa stretáva s mojím myslením viery, a navyše nájde aj nejakú tú skvelú formuláciu, ktorá aj mňa samého oslovila, rád naopak z múdrosti druhých čerpám. Smelo a bez rozpakov.