Learning in times of war

Kniha je len v anglickom jazyku. 

Úryvok v slovenskom jazyku (z postoj.sk): Vojna nás ohrozuje smrťou a bolesťou. Žiadny človek — a zvlášť kresťan, ktorý pamätá na Getsemani — sa pri týchto veciach nemusí snažiť o stoickú ľahostajnosť. Môžeme si však dávať pozor na výmysly fantázie. Myslíme na varšavské ulice a porovnávame smrť, ktorú tam ľudia podstúpili, s abstrakciou zvanou Život. Nikto z nás však nečelí otázke života alebo smrti, iba otázke tej či onej smrti — či zomrieme teraz guľkou z guľometu alebo o štyridsať rokov na rakovinu. Ako súvisí smrť s vojnou? Rozhodne nespôsobuje, že je častejšia. 100 percent z nás zomrie a toto percento nemožno zvýšiť. Niektoré smrti urýchli: toho sa však podľa mňa asi veľmi nebojíme. Až tá chvíľa príde, rozhodne len veľmi málo zaváži, koľko rokov budeme mať za sebou. Zvyšuje šancu, že zomrieme v bolestiach? Pochybujem.

Pokiaľ viem, prv než príde takzvaná prirodzená smrť, zvyčajne sa vyskytuje i utrpenie, pričom bojisko je jedno z veľmi mála miest, kde má človek opodstatnené vyhliadky zomrieť bez akejkoľvek bolesti. Znižuje naše šance, že zomrieme zmierení s Bohom? Tomu ťažko uveriť. Ak človeka nepresvedčí k príprave na smrť aktívna služba, možno si vari predstaviť takú zhodu okolností, ktorej by sa to podarilo? A predsa vojna nejako so smrťou súvisí. Núti nás pamätať na ňu. Rakovina v šesťdesiatke či paralýza v sedemdesiatpäťke nás netrápia len preto, že na ne nemyslíme.

Vďaka vojne je však smrť pre nás skutočná: a to by v minulosti väčšina veľkých postáv kresťanstva chápala ako jedno z jej dobier. Podľa nich je dobré, keď si neustále uvedomujeme svoju smrteľnosť. Som náchylný myslieť si, že mali pravdu. Všetok živočíšny život v nás i všetky plány na šťastie, ktoré sa sústredili na tento svet, boli vždy nakoniec odsúdené na zánik. V bežných časoch si to vie uvedomiť len múdry človek. Teraz to vedia i tí najhlúpejší z nás. Jasne vidíme, v akom vesmíre sme celý čas žili, a musíme sa s tým vyrovnať. A ak sme aj mali v súvislosti s ľudskou kultúrou nerozumné nekresťanské nádeje, teraz sa rozbili. Ak sme si mysleli, že budujeme nebo na zemi, ak sme hľadali čosi, čo zmení tento svet z miesta putovania na trvalé mesto, ktoré uspokojí dušu človeka, stratili sme svoje ilúzie, a už bolo aj načase. No ak sme si mysleli, že život venovaný vzdelávaniu a pokorne obetovaný Bohu je pre niektoré duše v niektorých časoch svojím vlastným malým spôsobom jedným z určených prístupov k božskej skutočnosti a kráse, z ktorej sa raz, ako dúfame, budeme tešiť po tomto živote, môžeme si to myslieť i naďalej.

Text je úryvkom z knihy C.S. Lewisa Learning in War-Time

Knihu si môžete zdarma stiahnuť tu: https://www.christendom.edu/wp-content/uploads/2021/02/Learning-In-Wartime-C.S.-Lewis-1939.pdf. 
Viac o knihe tu: https://www.postoj.sk/19577/preco-studovat-aj-ked-sa-blizi-skaza.

C.S.Lewis vojna